Fotografia	NÁZOV Adresa Popis

	Námestovo okres Námestovo Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami - Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia. Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica - kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou. Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu a žil 20 najplodnejších rokov P. O. Hviezdoslav. www.namestovo.sk čítať viac »
	Babín Okres Námestovo Podľa zachovanej tradície na dnešné územie obce Babín prišli v roku 1552 valasi Jakub s bratom. Spočiatku dedinu tvorili salaše pastierov a koliby drevorubačov, ktorí vyklčovali územie osady, aby sa mohla zúrodniť zem. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564, kedy po 12-ročnej lehote obrábania zeme platia valasi daň. Vtedy sa píše: “Babynowo s dvoma raľami“. Chotár osady Babynowo vymedzili zámockí páni takto: “Začína na západe od osady Vasiľov, od stodoly šoltýsa Romana, zostupuje nadol po potoku cez akýsi svah a orné zeme až na miesto zvané Kalnitý Grúnik, odtiaľ ide po chodníku až na vrchol zvaný Sviniarka, odtiaľ cez potok zvaný Hruštínsky až k veľkému Lokčianskemu potoku, odtiaľ k tkv. Petrovmu potoku, popri ňom vedie akýsi chodník na juh až na miesto zvané Pod pánsku poľanu, inak zvané Veľký Príslop, odtiaľ na východ cez zem zvanú Javorová až na vrchol hory zvanej Magura, až po Romanov potok zvaný aj Listova, odtiaľ priamo na sever, kde tento potok tečie dolu, až k veľkému Lokčianskému potoku a k miestu zvanému Čierne pleso, od toho potoka cez akýsi vŕšok až k tej istej stodole šoltýsa Romana“. V daňových súpisoch z r. 1564-1565 sa Babynowo spomína s dvoma raľami. Jedna raľa mala výmeru 60 jutár zeme. V r. 1566-1568 sa spomínajú tri rale, r. 1588 tri porty, jedna porta mala približne štyri rale. V tomto roku sa prvýkrát spomína mlyn, ktorý vlastnia šoltýsi z osady Babynowo. V r. 1593 sú v Babynowe 2,75 porty. R. 1598 sa spomínajú už sedliacke domy, kde ich osada mala 20. R. 1604 bolo v Babynowe 10 domov a jeden opustený. R. 1608 boli v Babynowe pre neúrodu, hlad a hajdúšske spustošenie nájdené domy vo veľmi úbohom stave a aj opustené, ostali len tri súce na zdanenie. To sa rovnalo trom raliam. V cirkevnej vizitácii superintendanta Eliáša Lányiho sa spomína, že „ v Babíne jest sedláku 9 s rychtárom“. R. 1615 bola Babincom pridelená hoľa „Paszeky čiže Jaworowá„, na ktorej chovajú 300 oviec. R. 1619 bolo v Babíne 9,5 ralí šoltýskych a sedliackych. Mlyn mali šoltýsi. Najstaršie názvy ralí sú po rodinných menách najstarších osadníkov: Čech, Olexa, Skyhra, Kraľ, Ľuptovec, Prekop, Kmeť, Prč a Koptej. R. 1624-1626 bolo ovsenej plochy na 266 lukien zrna /luknomerica-60 litrov/. Okrem toho bolo lúk na 190 vozov sena. Žilo tu 23 rodín, t.j. asi 120 ľudí. R. 1647 bolo v Babíne 1,75 porty, čo zodpovedalo 7 sedliackym raliam. R. 1665 si kúpili Babínci drevený kostolík z Lokce. R. 1677 bolo 8 sedliackych ralí. Šoltýskych rodín bolo 6, z ktorých „se zanechávají 4 aby dedinu spravovali a dávky aneb censi vybírali„, ostatní platili po 1 toliari za oslobodenie od robôt. Počas kuruckých bojov v r. 1683 obec spustla, obrábali sa len tri rale, ostatné boli opustené. R. 1690 boli v Babíne obývané len dve rale a polovica šoltýstva. Znovuzaľudnenie dediny išlo veľmi pomaly. Ešte i v r. 1712 boli len dve zaľudnené rale s ovsenou plochou na 40 prešporských meríc zrna a s lúkami na 20 vozov sena. R. 1715 bola obec plne obsadená, vtedy tu žilo 46 gazdov /t.j. 230 ľudí/. Boli tu dva kotly na pálenku a jeden kožušník. Ale v tomto roku vyhorelo pol dediny. R. 1716 a nasledujúce boli tzv. “zamrznuté roky„,nebolo úrody, ľudia mreli hladom, dedina sa znova vyprázdňovala, 20 rodín sa odsťahovalo na dolné uhorské zeme. Nové obyvateľstvo, aby prežilo, pokúsilo sa kupčiť s tabakom. R. 1728 je zaznačené: „viacerí z obyvateľov obchodujú s tabakom, ktorý dovážajú z Banskej Bystrice“. Zavedené bolo aj kŕmenie volov a obchod s dobytkom. R. 1739 v obci zúril čierny mor. “Nassa dedina počas nesstasliweho moru do welikej psoty a bídy upadla“. Mor mal za následok 82 mŕtvych ľudí a 194 nakazených. Tento čierny mor znamenal takmer zánik celej osady. V r. 1763 nastala v obci doba volenia richtárov. Spravovanie dediny dedičnými šoltýsmi bolo Máriou Teréziou zrušené. R. 1778 bolo v obci 413 ľudí na 10 raliach. Od r. 1787 bol Babín pričlenený k novej farnosti v Hruštíne spolu s Vaňovkou. V r. 1794 Babínci rožšírili svoj drevený kostolík. Na hlavnom stropnom tráme bol nápis: „Tento dom boží bol znovuvystavaný roku Pána 1794“. R. 1801 tu žilo 842 ľudí. R. 1828 bolo v Babíne 116 sedliackych domov a 798 ľudí. Babín ostal v poddanskom pomere voči panstvu až do zrušenia poddanstva v r. 1848. Prvé zameranie babínskeho chotára bolo v r. 1850. Výmera obecného chotára bola vtedy 3001 kat. jutár a 908 štvorcových siah. Podľa sčítania ľudu v r. 1870 bolo v dedine 148 domov a 714 ľudí. Definitívna úprava majetkového pomeru medzi hradným panstvom a obyvateľmi Babína ako bývalými urbárnikmi, sa stala na základe súdnej pokonávky dňa 12. septembra 1875. V r. 1906 odišlo do USA za prácou 84 obyvateľov, z ktorých bolo 62 roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov a 22 nádenníkov, z toho bolo 14 mužov vojnopovinných. Po skončení I. svetovej vojny v r. 1918 prešla obec Babín z Rakúsko-uhorskej monarchie do Československej republiky. V r. 1923 obec vyhorela, o strechu nad hlavou prišlo 48 gazdovských rodín. Škoda na majetkoch bola 872.200,- Kčs. V r. 1930 Babínci zbúrali drevený kostolík a na jeho mieste začali budovať nový kamenný, zasvätený Zoslaniu Ducha svätého, ktorý dokončili 15. júla 1933. V r. 1934 bol najhorším dňom v histórii obce 23. apríl. Na budove starej drevenej školy vypukol požiar, ktorý mal v priebehu necelých dvoch hodín za následok 104 domov s hospodárskymi budovami, 4 mŕtvych ľudí, 17 kusov rožného statku, 58 oviec, 124 ošípaných, 158 kusov hydiny a 17 klátov včiel. Škoda činila sumu 2.950.045,- Kčs. R. 1940 bolo v dedine 177 domov a 790 ľudí. Počas II. svetovej vojny, dňa 17. 9. 1944 pri Krosne-Ondrejove, padol z obce Babín 22 ročný Ondrej Matigant. Obec Babín bola oslobodená sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945. V r. 1967 bola postavená budova MNV. V r. 1969-1972 bol v obci v rámci akcie Z vybudovaný vodovod. V r. 1970 bolo v obci 194 domov a žilo tu 966 ľudí. V tomto roku bola dostavaná fara, ktorá po zmene politickej orientácie v r. 1974 prepadla v prospech materskej škôlky. V r. 1972 bola vybudovaná základna škola (ročníky 1. až 4.) v lokalite Lazina, riaditeľom sa stal Pavol Tatár. Dňa 26. 10. 1974 bolo v obci založené JRD. Vtedy prihlášku do JRD podpísalo 127 roľníkov. V r. 1979 sa vykonalo prečíslovanie rodinných domov. R. 1980 mala obec Babín 281 domov a žilo tu 1 131 obyvateľov. V r. 1986 sa dokončil obchod s potravinami a mäsom (JEDNOTA). V r. 1989 po prevrate v obci vzniká politické hnutie KDH. V r. 1991 bolo v obci 1 234 obyvateľov bývajúcich v 298 domoch. Dňa 30. 6. 1994 bol slávnostne otvorený nový kultúrny dom. 1. 7. 1995 bola v obci zriadená fara, ku ktorej bola ako filiálka pričlenená obec Vasiľov. Prvým farárom sa stal vdp. Pavol Garaj. V r. 2000 mala obec Babín 1 376 obyvateľov. V r. 2006 sa začali práce na výstavbe domu smútku a nového cintorína. 13. augusta 2006 bola v budove starej školy slávnostne otvorená Galéria ľudového rezbárstva. Obyvateľstvo [upraviť] Pôvodné obyvateľstvo tvorili drevorubači a pastieri oviec. Po postupnom osídľovaní a prispôsobovaní sa prostrediu, sa z drevorubačov a pastierov stáva obyvateľstvo Babína roľníkmi. Ešte v 18. storočí sa v obci spomínajú dva salaše. Do polovice 20. storočia sa obyvateľstvo v obci živilo roľníctvom. Po vzniku fabrík na Orave (Oravské ferozliatinárske závody v Širokej a Istebnom, televízna fabrika v Nižnej, ZVT Vavrečka, Strojárne Námestovo, ZVL Mokraď) obyvateľstvo postupne opúšťalo pôvodný život roľníka a prešlo na každodenný život robotníka. Vývoj obyvateľstva v obci [upraviť] * 1552 - príchod valachov na územie obce Babín * 1564 - osadené 2 porty (8 ralí) * 1598 - prvýkrát sa spomína počet domov, ktorých bolo 20 * 1600 - obývaných 20 sedliackých domov * 1604 - počet klesá na 10 sedliackych domov * 1605 - 3 obývané domy, ostatné zničené hajdúšskym pustošením * 1615 - 9 obývaných domov, pridelená hoľa Paseky a Javorová, kde sú 2 salaše a 300 oviec * 1625 - 7 a 1/2 obývaných ralí, približne 120 ľudí * 1677 - 9 ralí, 46 sedliackych domov, cca 180 ľudí * 1686 - zníženie počtu obyvateľstva a ralí pustošením labancov a kurucov na 2 rale, približne 50 ľudí * 1715 - 3 obývané rale, 40 sedliackých domov, 8 cudzincov, približne 200 obyvateľov * 1726 - 20 rodín z obce odchádza na dolné zeme (Slavónia, Chorvátsko,...) * 1739 - 82 ľudí zomiera na čierny mor a 194 ľudí je nakazených, takmer zánik celej obce * 1774 - 99 gazdovských domov, 413 obyvateľov, 10 ralí * 1801 - obec má už 842 obyvateľov * 1828 - pri sčítaní má obec 116 sedliackych domov, v ktorých žije 798 obyvateľov * 1831 - na choleru v obci zomiera 18 ľudí * 1870 - v obci je 148 domov a 714 obyvateľov * 1873 - na epidémiu cholery v obci zomiera 79 obyvateľov * 1930 - obec má 162 domov, 765 obyvateľov * 1940 - 177 domov, 790 obyvateľov * 1960 - 179 domov, 871 obyvateľov * 1970 - 194 domov, 966 obyvateľov * 1980 - 281 rodinných domov, 1 131 obyvateľov * 1990 - 298 rodinných domov, 1 220 obyvateľov * 2000 - 327 rodinných domov, 1 376 obyvataľov * 2005 - 340 rodinných domov, 1 410 obyvateľov čítať viac »
	Beňadovo Okres Námestovo Beňadovo je malá, svojská, pekná dedina na hornej Orave. Je to rázovitá hornooravská obec umiestnená v Podbeskydskej vrchovine, chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Zachoval sa nám zápis v obecnej kronike z roku 1936, kde občania popisujú založenie obce: Na miestach, kde stojí teraz dedina Beňadovo, rozprestierali sa kedysi poľany, pastviská, patriace Ťapešovu. Občanom Ťapešova však ďaleko bolo chodiť na tieto poľany, takže na leto vždy prišli sem, tu postavili si koliby, pásli dobytok a kosili trávu. Územie toto menovalo sa Benediktovo, ktoré vzniklo z osobného mena Benedict, slovensky Benedikt. Od tohto vznikli postupne formy užívané, v roku 1773 sa dedina volala Benedikov alebo v niektorých prameňoch je uvádzaná ako Benedikow, v roku 1808 je názov Benedikó alebo znova niektoré pramene uvádzajú Benedikowo. V období od roku 1863 do roku 1913 je názov dediny Benedokó. Už v roku 1920 sa názov obce podobá na dnešný tvar ako Beňadov. Tento je potom v roku 1927 zmenený na Benadovo. Po roku 1946 je oficiálny názov obce zhodný s dnešným tvarom t. j. Beňadovo. (Názov v roku 1998 je Beňadovo). Poľany boli majetkom oravského panstva, podobne ako aj celá Orava a užívatelia boli voči panstvu v pomere poddanskom. V rokoch 1748 - 1752 dohodli sa ťapešovskí občania s majetkami tak, že užívanie týchto si podelili, pozemky v Beňadove boli prepustené 23 gazdom, ktorí sa v uvedených rokoch tam usadili. Ich pozemky v Ťapešove pripadli tam zostavším gazdom. Chotár mal tri rale a počet obyvateľov 115. Dozor a moc mal šoltýs, ktorý mal veľké práva. Táto hodnosť bola dedičná a dedičné práva boli zachované do roku 1763. Od tejto doby spravujú obce volení richtári. Obyvatelia takzvaných valašských obcí sa živili prevažne chovom dobytka a klčovaním lesov. Obyvatelia týchto obcí mali za úlohu strážiť hranice, neboli tak ako sedliaci pripútaní k pôde. Nedôvera voči pánom, strach pred novotami, bieda, takéto postavenie bolo v období zakladania dediny Beňadovo. Oravu postihla vysťahovalecká horúčka. Vysťahovalci odchádzali v celých húfoch na dolnú zem alebo sa túlali krajom a žobrali. Hospodársku biedu dokumentuje aj fakt, že z jednej merice obilia sa urodili len dve nové merice. Celé nasledujúce storočie prežili Beňadovčania takisto ako všetci obyvatelia Slovenska v nepredstaviteľnej biede. Samotné hlavné mesto Pešť sa muselo brániť pred prichádzajúcimi chudobnými robotníkmi z horných stolíc a rozostavilo stráže, aby sa do mesta nedostali. Od roku 1840 do roku 1848 postihol celé Slovensko hlad a bieda. V roku 1828 bolo v dedine 60 obytných domov, z toho bolo 40 domov klasického trojdielneho typu. Dom mal izbu, pitvor a komoru. Štyri domy mali viac izieb a komôr, dva najchudobnejšie nemali pitvor a dva tvorili len jednopriestorový zrub. Na svoju dobu Beňadovo bola moderná a vyspelá dedina, ktorá predstihla mnohé iné obce. Popri obci, v úseku asi tisíc metrov, viedla úzkokoľajná železnička, ktorou sa zvážalo drevo. V oblasti Bielej Oravy začal s budovaním lesnej železnice Oravský kompossesorát, majiteľ lesov v tejto oblasti. S jej výstavbou sa začalo v roku 1916, kedy talianski zajatci postavili celú trať od Lokce až k Mutnému. Prvé vlaky s drevom bolo možné vidieť v roku 1917. 27. júla 1918 zástupcovia uhorského kráľovského inšpektorátu, Oravského kompossesorátu, Oravskej župy slávnostne uviedli železnicu do prevádzky a dali ju na päťdesiat rokov do úžívania Oravskému kompossesorátu. Vtedy určite netušili, že 18. 12. 1968 stredoslovenský krajský národný výbor zruší túto unikátnu trať. Pracovníci železničky, tzv. štrekári, boli prví, ktorí pomáhali aj s výstavbou kostola v Beňadove. Za to im patrí uznanie. V sedemdesiatych rokoch nášho storočia dedinu znovu postihlo vysťahovalectvo. Štát uložil povinnosť súkromne hospodáriacim roľníkom odvádzať povinné dodávky poľnohospodárskych výrobkov za veľmi nízke ceny, a tak ich chcel donútiť, aby sa vzdali pôdy. Chudobná pôda opäť nestačí vyživiť obyvateľov obce. Tí sa sťahujú do okresu Liptovský Mikuláš na štátne majetky. Obec do zriadenia četníckej stanice v Mútnom 1903 patrila do obvodu četníckej stanice Zákamenné. Notársky úrad do roku 1907 bol v Krušetnici,po roku 1907 bola obec pridelená do notrariátu Mútne. V mesiaci júl obecný bubeník oznámil obsah mobilizačných vyhlášok. Povolaní vojaci sa ťažko lúčili so svojimi príbuznými, lebo nevedeli , či sa vrátia a kedy. V decembri boli nové odvody. Rok 1914 prešiel pomerne dobe, nebolo badať ešte vplyv vojny na obyvateľstvo. O to horšie boli ďalšie roky svetovej vojny. Najhoršie bolo v rokoch 1917 – 1918, keď pre všeobecný hlad sa ľudia živili ovseným chlebíkom a lesnými plodmi. Jeseň v roku 1918 bola neobyčajne hmlistá, ale aj táto nepohoda priniesla zo sebou slobodu a 1. československú republiku. Postupne od roku 1919 sa už na školách vyučovalo po slovensky, tak, ako bol stanovený úradný jazyk. Začínajú sa používať nové pečiatky, úradníci sa preorientovali z maďarčiny na slovenčinu. 21. marca 1921 v susednej obci Mútne požiar zničil budovu fary, kostola, dvoch školských budov a šiestich gazdovských domov. Tento oheň citeľne zasiahol aj Beňadovo, lebo občania prispeli jednou pätinou na úhradu škody. Najskôr bola opravená strecha kostola, potom bola opravená budova fary a nakoniec budova školy. Rok 1926 bol považovaný za zvlášť veľmi dobrý, priniesol len samé dobré udalosti. Najskôr na začiatku roka sa vysviacali nové zvony v Mútnom. Prudko stúpol záujem o drevo, a tak bolo dosť príležitostí na predaj a na zárobok pri ťažbe dreva. Aj statku sa dobre darilo. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom. V roku 1927 22. januára si obecné zastupiteľstvo zvolilo za úradnú reč slovenčinu. Roky 1932 – 1934 boli rokmi svetovej krízy, úroda bola veľmi slabá a pri sčítaní dobytka v obci boli len veľmi biedne stavy. Zvesť o vyhlásení vojny 24. septembra 1938 priniesla nové obavy. V roku 1939 bol v obci zavedený prvý telefón. 14. marca 1939 občania oslávili založenie „samostatného Slovenského štátu“. Po sčítaní obyvateľov v roku 1940 v obci žilo 449 osôb, bolo 76 obytných domov, 4 domy boli neobývané. Všetci obyvatelia boli rímsko – katolíckeho vierovyznania, v obci nebol ani jeden Žid. Veľa osôb z obe však na prechodný čas bolo vysťahovaných a boli na zárobkoch v Nemecku. 25.septembra 1941 bolo rozhodnutím župného úradu č. 27, 796, 41 rozpustené obecné zastupiteľstvo a všetky jeho komisie. Starosta obce Ján Bugaj bol pozbavený svojej funkcie a na jeho miesto nastúpil vládny komisár Ignác Triebeľ. Obecný kronikár tento tento rok považoval za úrodný a dobrý. Pri každoročných odvodoch, konaných na jar v Námestove, boli odvedení za vojakov v rokoch 1937 – 1942 16 branci. 27. mája sa vojna dotkla aj občanov Beňadova, keď pri bojoch na Ukrajine pri Charkove padol Peter Páterek, 23-ročný strelník delostreleckécho pluku z Prešova. Bola to prvá obeť druhej svetovej vojny v obci. Od samého začiatku roku 1945 pociťovali obyvatelia obce vojnové napätie, v Mútnom nemeckí vojaci kopali zákopy,na týchto prácach sa podieľali obyvatelia z Beňadova od samého začiatku. Prechod frontovej línie cez obec je datovaný do obdobia Veľkej noci roku 1945.Mútne obsadili ruskí vojaci ráno v stredu 4. apríla. Počet obyvateľov v roku 1946 je 475, obývajú 73 domov. Prvého januára 1951 boli na celom území Slovenska zrušené notárske úrady, úradnú agendu prevzali predsedovia národných výborov. Namiesto notárov boli zriadení tajomníci, namiesto názvu Národný výbor sa začal používať názov Miestny národný výbor. Obchody Budúcnosť dostali označenie Jednota. V obci sa prvýkrát oslavoval 8. marec ako Medzinárodný sviatok žien. Poľovné právo v obi prevzali príslušníci Slovenskej národnej bezpečnosti. 1. októbra 1953 začal do obce premávať prvý autobus. Za krátky čas, v roku 1957, sa postavila nová obecná studňa, opravili sa cesty k Hájisku, v Uhlisku a Hore Vatry a na Nižnom konci. Obec bola 8. augusta 1959 elektrifikovaná. Od 1. júla 1960 je platné nové územnosprávne členenie Slovenska. Beňadovo patrí do Stredoslovenského kraja, okres Dolný Kubín. Zmenil sa aj názov štátu: bývalá ČSR bola nahradená ČSSR, Československá socialistická republika. V roku 1961 bolo postavených 5 nových rodinných domov, obec má pravidelné spojenie s Námestovom a Kubínom V obci sa nachádzajú 3 telefónne stanice, jedna na národnom výbore, druhá a tretia v škole. Bubeník bol nahradený obecným rozhlasom. K 31. decembru 1961 bolo v obci 701 obyvateľov. Od tohto obdobia sa už obecná kronika nevedie každý rok ako doposiaľ. www.benadovo.ocu.sk/ čítať viac »
	Bobrov okres Námestovo Bobrov je obec na Slovensku v okrese Námestovo. Obec bola založená na území, ktoré patrilo k Oravskému hradu ako valašská obec uplatňujúca valašské práva. Jej obyvatelia boli osobne slobodní a strážili hranice. Jej názov vznikol z priezvísk prvých osadníkov Bowber alebo Boubrowský. Prvá zmienka o Bobrove je na rukopisnej mape hornej Oravy z roku 1550, ktorá bola zhotovená pri zakresľovaní slaného prameňa na úpätí Babej hory. V roku 1592 Juraj Thurzo prepísal a potvrdil vtedajšiemu šoltýsovi Michalovi Boubrowskému listinu o zriadení obce Boubrow. www.obecbobrov.sk/ čítať viac »
	Breza Breza je obec na Slovensku v okrese Námestovo Obec Breza sa rozprestiera v Podbeskydskej vrchovine na brehu rieky Bielej Oravy. Bola založená okolo roku 1580, osídlením obyvateľmi z Lokce, na základe valašského práva. Patrila Oravskému panstvu a spravovali ju dedičný richtári. Obec Breza sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Biela Orava v nadmorskej výške 604 m n. m. Najvyššími geodetickými bodmi územia sú stredohory Zraz (968 m n. m.), Vyšná Poperačka (1 042 m n. m.) a Vráta (1 051 m n. m.), ktoré sú od seba oddelené dolinou Kýčery. Celková výmera územia je 2 251 ha tvaru lichobežníka. Väčšinu katastrálneho územia tvoria lesy s porastom smreka obyčajného spestrené rôznymi rastlinami, trávami, kríkmi, ako lieska obyčajná, čučoriedka obyčajná, ruža šípová, breza biela, ojedinele buk obyčajný a pod. Brezanský chotár je známi výskytom lesných plodov, najmä jedlých húb, ktoré lákajú mnohých návštevníkov. Prvá známa písomná zmienka o obci Breza je v daňovom súpise z roku 1593. Osada v tom čase ešte neplatila zemepánovi nijaké dane, ale jej obyvatelia si stavali nové domy na drsných a hornatých miestach. Je to nepriamy dôkaz toho, že osada existovala už niekoľko rokov predtým. Preto sa za rok vzniku považuje rok 1590. Názov Breza dostala údajne podľa brezového háju ktorý sa nachádzal na začiatku dediny. V Breze sa obyvatelia od začiatku venovali poľnohospodárstvu, chovu dobytka a pltníčeniu. Obec sa rýchlo rozvíjala a v roku 1761 mala už 400 obyvateľov. V roku 1867 žilo v obci 200 rodín a 1 005 obyvateľov, ktorý chovali 185 koní, 235 volov, 193 kráv, 160 jalovíc, 68 teliat, 796 oviec a 296 jahniat, 105 kôz, 194 ošípaných a 372 husí. V roku 1882 mala obec Breza 191 domov a 1 203 obyvateľov. Pokojný život a rozvoj obce takmer každoročne narúšali povodne (1818 a 1958) a rozmary počasia (prietrž mračien, ľadovec) ale aj požiare ktoré narobili nemalé škody (1929, zhorelo 75 domov a 247 hospodárskych stavov). Obec však neobišli ani epidémie cholery pri ktorej v roku 1831 zomrelo od septembra do decembra 136 ľudí a v roku 1873 zomrelo 52 ľudí. Rieka Biela Orava poskytovala možnosť obživy i zárobku pri doprave dreva, a tak ľudia pltníčili do Tvrdošína, ale aj do Žiliny. Na živobytie sa ťažko zarábalo. Keď sa zdalo, že nastanú lepšie časy, prišli živelné pohromy, požiare, povodne, krupobitie, ktoré navnivoč premenili ťažko nadobudnuté imanie či úrodu. Ak sa neurodilo, bol hladomor a ľudia odchádzali za zárobkom do Ameriky. Po nástupe fašizmu k moci a po vypuknutí 2. svetovej vojny mnohí obyvatelia so zbraňou v ruke vystúpili v Slovenskom národnom povstaní. Viacerí z nich položili svoje životy v boji za oslobodenie. Po oslobodení sa život zmenil. Dedina sa začala zveľaďovať. Začalo sa stavať a postupom času bolo v obci otvorené zdravotné, kultúrne a o čosi neskôr obchodné stredisko. Breza získala svoju súčasnú podobu. čítať viac »
	Hruštín Katastrálne územie obce Hruštín sa začleňuje do oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Kubínskej hole a Podhôľno- Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštínskeho podolia. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol s veľkou pravdepodobnosťou až do polovice 16. storočia silne zalesnený a teda neosídlený. Rozsiahly kolonizačný ruch v Oravskom Zamagurí zavládol po roku 1550. Na Hornú Oravu začali prichádzať pastieri s dobytkom a tu sa začali trvalo usadzovať. Osadníci sa usídľovali okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky. Oravské hradné panstvo pre najpriaznivejšie zúžitkovanie plôch, sa nových osadníkov snažilo trvalo pripútať k pôde jej pričleňovaním. Podľa prvých písomných zmienok sa vznik obce Hruštín datuje rokom 1588. Obyvatelia sa živili pestovaním obilia, zemiakov a chovom dobytka. Remeselná výroba sa prispôsobovala potrebám poľnohospodárskej výroby. Remeselníci – roľníci zhotovovali odevy z plátna, vlny, vyrábali obuv, šili krpce, z dreva a kovu vyhotovovali menej náročné poľnohospodárske náradie. V roku 1916 bola postavená prvá dvojgátrová píla. Hruštinci si stavali domy celé z dreva, bol to jediný dostupný stavebný materiál. Začiatok 20. storočia bol charakterizovaný vznikom rôznych spolkov ako dobrovoľný hasičský spolok, spolok bývalých urbarialistov, gazdovský a potravinový spolok, pasienkové spoločenstvo. Z kultúrnych spolkov to boli kultúrna komisia Matice slovenskej, Živena a Červený kríž. čítať viac »
	Klin okres Námestovo Obec Klin má v súčasnosti 2046 obyvateľov. Obec bola založená okolo roku tisícpätstošestesiatsedem. V tom čase patrila medzi valašské obce, kroré na svojom panstve krátko pred rokom 1567 založila rodina Thurzonovcov. Slovo "Klin" znamená "výbežok hory medzi dvoma potokmi". Prvý raz sa dedina spomína roku 1580 ako dedina vyčlenená z daňového sčítania, pretože je postavená v drsných vrchovitých polohách. Obyvatelia Klina sa zaoberali chovom dobytka, pláteníctvom drevorubačstvom, pltníctvom a šindliarstvom. Obec je v súčasnosti známa homologizovanými traťmi pre bežecké lyžovanie. V obci je lyžiarsky vlek. V katastri obce je chránená prírodná rezervácia Ťaskovka. K významným rodákom obce patril podnikateľ a politik František Skyčák, poslanec Uhorského snemu na začiatku 20. storočia. www.klin.sk čítať viac »
	Krušetnica Krušetnica je obec na Slovensku v okrese Námestovo. Obec vznikla v poslednej štvrtine XVI. storočia. Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1593. V zakladacej listine, vydanej až 29. 2. 1604, gróf Juraj Thurzo, pán hradu i Oravy oznamuje, že Ondrej a Stanislav Kosovec, krušetnickí šoltýsi a siedmi valaskí osadníci namáhavou prácou prerobili im pridelený vrškovitý kraj na ornú pôdu. Tam sa spomína Kruscecznycza, ako jedna z valaských dedín, kam prišli prví usadlíci údajne už pred 12. rokmi. Preto naši historici uvádzajú roku 1592 ako rok založenia obce. Obec patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala asi 90 obyvateľov, potom spustla za kuruckých vojen. V roku 1716 mala už 310, v roku 1778 390 obyvateľov a v roku 1821 v 121 domoch žilo 820 obyvateľov. Obyvatelia obrábali pôdu, zaoberali sa salašníctvom, domácou výrobou súkna a košikárstvom. Značné škody spôsobil dedine požiar v roku 1917. Pôvodnú nástavbu obce tvorili drevenice dolnooravského typu, s hviezdicovo - trojramennou líniou urbanislielou nástavbou. Tento spôsob nástavby zostal dodnes až na to, že prevažná väčšina drevených domov bola nahradená murovanými rodinnými domami. Krušetnickí rodáci Dr. P. Florek a A. Granatier boli významní slovenskí politici v prvej polovici XX. storočia. Z odkazu Dr. P. Floreka vyberáme: „Ty pútniku životom, ktorý si azda osudom ďaleko zaviaty z Oravy, navštív toto miesto svojej otcovskej kolísky - Krušetnicu, kde vždy nájdeš krvného brata, strážiaceho dedictvo otcov, poteš sa s ním, s láskou Ťa uvíta. Zavítaj i na Lán, do cintorína a prihovor sa Tvojím predkom rečou modlitby, ktorej oni budú vždy rozumieť …. Pamätaj a buď hrdý, že pochádzaš odtiaľto, z horno – oravskej slovenskej dedinky, zo statočných roľníckych predkov a nesprever sa im nikdy, za nijakú cenu. Takto vychovávaj aj svoje dietky.“ Oslavy 350. výročia Krušetnice sa konali v roku 1943 s príležitosti otvorenia novej murovanej budovy školy, v ktorej sa teraz nachádza Obecný úrad. Pri príležitosti 400. výročie založenia v roku 1992, bola vydaná aj monografia obce Krušetnica. čítať viac »
	Lokca Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1552. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1552. Najstaršie dejiny obce sú pre nedostatok písomných prameňov neznáme, pretože aj o obci, jej založení a prvých rokoch existencie boli nejaké písomné doklady, boli pravdepodobne zničené v roku 1683, keď Lokcu vypálilo litovské vojsko. Vtedy v lokčianskom kostole horeli aj písomné doklady rodiny Lokčanskovcov. V tom období vo veličianskom koskole zhorel archív Oravskej župy, a tak sa k dejinám obce zachovali len cirkevné pramene, tzv. kanonické vizitácie, potom archív Oravského panstva, tzv. Thurzovský archív a pramene v mimooravských archívoch uložených vo Viedni a v Budapešti. Orava administratívne patrila do Zvolenskej veľžupy – ako župa samostatne vystupuje až v 2. polovici 14. storočia. Časté striedanie županov ako správcov oravského panstva nevplývalo dobre na jeho hospodársky rozvoj, pretože každý župan mal na mysli predovšetkým svoje ekonomické záujmy, čím trpeli poddaní, ale aj hospodársky rozvoj župy a panstva. Okrem toho drsné horské prostredie nebolo pre kolonistov dosť príťažlivé. Dolná časť Oravy, údolie rieky od ústia až po Tvrdošín, bola dosť husto osídlená v 13. – 15. storočí. Oblasť Zamaguria bola ešte stále neznáma, hoci nemôžme vylúčiť, že aj túto krajinu obývali valasi, ktorí tu mali svoje salaše a stáda. Keď oravskí valasi v roku 1474 prišli pred panovníka Mateja Korvína a žiadali ho, aby im potvrdil staré výsady, tvrdili, že na Orave žijú od dávnych čias. Predpokladáme, že v tomto roku Matej Korvín navštívil Oravu a Oravský hrad. Riešil totiž vtedy jeden veľmi vážny problém – odstránenie Poliaka Petra Komorovského z funkcie hradného pána a župana, pretože sa obával, že Komorovský nemá veľký záujem spoľahlivo chrániť severné hranice kráľovstva na Orave. Preto listina, ktorú v Ružomberku vydal oravským valachom v roku 1474, uznávala valachov ako slobodných občanov. Listina im ukladala povinnosť chrániť severné hranice krajiny, pomáhať pri obrane hradu a odovzdávať na hrad dohodnuté určené dávky od oviec, kolíb a košiarov. V roku 1556 do dejín Oravy vstúpili Thurzovci, magnátsky podnikateľský rod, ktorý si svoje sídlo urobil mimo Oravy – v Bytči. Oravu spravovali poverení kasteláni a zámockí úradníci, ktorých funkcia sa často prekrývala s povinnosťami v správe Oravskej župy. Lokca na konci 16. storočia sa stala východiskom ďalšej kolonizácie. Odtiaľto sa kolonizovalo dnešné územie Brezy, Krušetnice a Vavrečky. Lokca bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti. V roku 1625 v Lokci žilo 50 rodín, a ak rátame na jednu rodinu 6 osôb, tak to bola na tie časy veľká dedina. V živote dediny významnú úlohu plnil šoltýs, ktorý bol vlastne predĺženou rukou zemepána, spravoval obec, súdil menšie spory, zabezpečoval plnenie poddanských dávok voči panstvu. Celé 17. storočie bolo vyplnené stavoskými nepokojmi a bojmi medzi katolíkmi a protestantmi. V roku 1604 Oravu prepadli Bočkajove vojská a jej väčšiu časť vypálili. Z tohto obdobia je známy aj veľký požiar, keď v Lokci vyhorela drevená fara a škola. Potom sa pomery ustálili ale poddanské dávky sa neznížili. Fara bola v rukách protestantov a dobre prosperovala. V 60, rokoch 17. storočiaLokca znovu bola v rukách katolíkov. Zásluhu na tom mal kurátor Šimon Lokčanský, ktorý sa zaslúžil aj o realizáciu nového kamenného kostola. V 18. storočí sa obec rozrastala, ale znižoval sa podiel pôdy na jedno gazdovstvo. Prehlbovala sa triedna diferenciácia a sociálna bieda Lokčanov. Splavovanie dreva podliehalo sezónnemu prietoku vody v koryte rieky aj napriek tomu, že pri Zákamennom sa vybudovali vzdúvadlá a tzv. tajchy. Preto na konci 19. storočia vznikli projekty na železnicu, ktorá by pospájala oravské doliny s traťou v Tvrdošíne. Železnica sa začala stavať v roku 1914 a do roku 1916 sa postavila od Lokce po Zákamenné s odbočkou na Mútne. Trať z Oravskej Lesnej do Lokce mala dĺžku 22,7 km, z Lokce do Tvrdošína bola vyznačkovaná v dĺžke 23 km a trať z Námestova do Oravskej Polhory 23 km, ale sa nepostavila. Podobne aj trať do Hruštína bola len vo výkresovej forme. Železnica nesplnila nádeje obyvateľov Oravy, že sa podnieti hospodársky rozmach. Slúžila len na odvoz vyrúbaného dreva hlavne po prepojení Oravská Lesná – Vychylovka na kysuckej strane. V súčasnosti časť železnice na kysuckej strane je len turistickou atrakciou. Od vzniku obce po súčasnosť prešla obec značným vývojom a zanechala pre nás – súčasníkov a nasledujúcej generácie niekoľko cenných a zaujímavých kultúrnych a architektonických diel, ktoré sú dôležité pre poznanie historickej komunity a pozdvihnutie kultúrneho povedomia obce. čítať viac »
	Lomná Okres Námestovo Historia obce Lomná Prvý človek sa na Orave objavil v paleolite v dobe posledného zaľadnenia pred približne 10 000 rokmi. Šlo o sídliská lovcov sobov na severnej Orave, ktorí zanechali kamenné nástroje v oblasti Bobrova, Lipnice, Trstenej. Lovci postupovali na Oravu z nížin na území dnešného Poľska pod tlakom posledného zaľadnenia. Každé ďalšie osídľovanie Oravy prebiehalo od neolitu výlučne z juhu. V dobe železnej a rímskej postúpila pod tlakom germánskych kmeňov na prelome letopočtov na Oravu časť Keltov, okolo 5.storočia nakrátko aj Germáni. Časť pôvodného obyvateľstva zostala až do príchodu Slovanov niekedy v 8.storočí. V 8. a 9. storočí splynulo pôvodné obyvateľstvo s novým slovanským etnikom, ktoré na toto územie preniklo pozdĺž Váhu. V prvej polovici 13. storočia bolo na Orave len niekoľko osád, ktorých existencia je archeologicky a historicky doložená. Veľké zmeny na Orave prinieslo 13. storočie. Po tatárskom vpáde sa kráľ Belo IV. rozhodol posilniť pohraničné oblasti Uhorska novými kolonistami (Huba a Mikuláš, 1985). Stredoveké osídlenie oblasti sa obmedzovalo predovšetkým na okolie rieky Oravy a jej väčších prítokov.. Oblasť dnešnej Lomnej pred 16 stor. pravdepodobne nebola osídlená. Vysoká poloha, málo úradná pôda, drsné podnebie a silná lesnatosť nedávali veľké možnosti na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Odlesňovanie územia a postupné osídľovanie sa uskutočnilo až počas kolonizácie na valašskom práve. Lomná vznikla rovnako ako okolité osady na základe valašského práva počas osídľovacieho procesu, ktorý smeroval cez Oravskú Maguru do údolia Lokčianskeho potoka a bol základom osídlenia oblasti Bielej Oravy a jej prítokov. Zakladateľmi a teda i šoltýsmi osady Lomná sa na základe súhlasu vtedajšieho majiteľa Oravského panstva grófa Juraja Turzu, stali Adam a Vavrinec. Listina a tým aj prvá písomná zmienka o obci bola vydaná 20. septembra 1600 za služby a zásluhy. V najstaršom zachovanom urbári Oravského panstva z roku 1616 je Lomná už zaradená medzi osídlené obce schopné platiť určené poplatky. V urbári z roku 1677 sa prvýkrát stretávame s vymedzením hraníc Lomnianskeho chotára. V roku 1683 bolo poľsko-litovským vojskom vyrabovaná aj obec Lomná. Zavedením urbárskej regulácie došlo v obci k zvýšeniu počtu usadlostí, ktoré sa utvorili zmenšením rozsahu pôvodných ralí. V rámci zmien uskutočňovaných panovníčkou Máriou Teréziou, bolo zrušené i dedičné richtárstvo v správe obcí a nahradené volenou funkciou. Od r. 1883 sa v obecnom rozpočte prvýkrát spomína obecná babica a učiteľ. V rokoch 1914-1917 staval Oravský komposesorát úzkokoľajnú železnicu z Lokce cez Brezu, Lomnú, Zákamenné do Oravskej Lesnej a Oščadnice. V roku 1933 postavili železobetónový most cez Bielu Oravu na vinciálnej ceste Krušetnica – Lomná – Oravice. V roku 1933 zriadili v obci prvý telefón. Najvýznamnejšou stavbou prvej polovice 20. stor. bola škola. Dobrovoľný hasičský spolok založili v Lomnej v roku 1925. Výstavba obecného domu začala r. 1958. Miestny rozhlas bol v obci zriadený roku 1960. Dňa 15. mája 1977 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo so sídlom v Zákamennom. V rokoch 1980 – 1981 zažila obec ničivé povodne. Najväčším dielom v 90 rokoch bolo vybudovanie rímsko-katolíckeho kostola na mieste, kde stál kostol z 19 stor.. Výstavbou 22-bytovej jednotky sa obec postarala o riešenie bytovej otázky v obci. V novom tisícročí prebehla rekonštrukcia zrubového roľníckeho domu z 19 stor.. ale aj výstavba telocvične. V súčasnosti prebieha výstavba kanalizácie časti obce a malej hydroelektrárne, tým aj vodnej nádrže na Bielej Orave. Pripravuje sa aj prístavba ku Kultúrnemu domu. (Autor Pavol Ľíška) www.lomna.sk/ čítať viac »
	Mútne okres Námestovo Keď dnes prídeme do Mútneho, uvedomíme si, že všetky spoje sú orientované v smere Oravské Veselé-Jasenica-Námestovo. V minulosti tomu tak nebolo. Obec Mútne bola križovatkou viacerých smerov. Cesta do Brezy cez Dúlov, spájajúca obec s Lokcou a ďalej s Oravským Podzámkom, je používaná aj dnes. Ale v časoch, keď boli všetky komunikácie upravované iba kameňom a drevom (dylovaním na močaristých miestach), viedli rovnako aj do Novote a odtiaľ do Oravskej Lesnej, Novej Bystrice na Kysuce alebo do Zázrivej, Istebného a Dolného Kubína. V mapách z minulého storočia je dôkladne vyznačená aj cesta hore dolinou Mútňanky vyše osady Píla, ďalej dolinkou potoka Zlatná cez terajšiu štátnu hranicu na Živiecko do poľskej osady Zlatná. Tam bola križovatka ciest idúcich na sever cez Sopotniu do Jelešne (a ďalej du Živca alebo na východ do Suchej) alebo cez Žabnicu do Živca a na juh do Uljsol, Rajče a odtiaľ do Zvardoňa a cez Kysuce na Žilinu alebo do Istebnej, odkiaľ viedla dolina Olzy do tešínskeho Bukovca a Jablunkova, do českého Sliezska k Frýdku, či ďalšia cesta cez Kubalonku do Visly, Ustroňa a Tešína. Do polovice 19. storočia mala cesta cez Zlatnú najväčší význam, lebo umožňovala najkratšie spojenie s vtedy najvýznamnejším hospodárskym strediskom severovýchodnej časti strednej Európy - s Tešínom - a s rodiacimi sa priemyselnými aglomeráciami okolo Frýdku, Ostravy a Tešína (železiarne Trinec, Ustroň a Tešín). www.mutne.sk čítať viac »
	Novoť okres Námestovo Novoť je jednou z mladších zamagurských obcí, pôvodne sa volala podľa svojho zakladateľa Jurčákova. V katastri obce sa zachovali zákopy, vybudované nemeckou armádou pred koncom II. svetovej vojny. Na hranici novoťského chotára s Poľskom sa nachádza rarita, nazývaná Delená voda - z jednej studničky tu vytekajú dva potôčiky, z ktorých jeden patrí do Baltského (steká do Poľska), druhý do čiernomorského rozvodia (ako prítok Bielej Oravy). Je rozvodím Baltského a Čierneho mora. V intraviláne a v chotári obce sa nachádza 16 kaplniek, krížov a Božích múk. Obec je podobne ako Oravská Lesná a Zákamenné osídlená rozptýlenou zástavbou. 2 km od obce sa nachádza hraničný priechod s Poľskom, Novoť-Ujsoly, otvorený non-stop, ktorý umožňuje prepojenie Oravy s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českou republikou. Z hraničného priechodu Novoť je na hraničný priechod Skalité-Zvardoň len 24 km. Obec sa stala obľúbeným miestom rekreačných pobytov ľudí, túžiacich po spojení s prírodou. Pobyty zabezpečuje Poľnohospodárske družstvo Agrokovex, zamerané na agroturistiku. V jeho Agro penzióne je 88 lôžok, k dispozícii je jazdiareň, v zimnom období je možnosť jazdy na saniach alebo využitie dvoch lyžiarskych vlekov. Kuchyňa ponúka salašnícke špeciality. Cez kataster obce prechádza turistický chodník Pilsko-Babia hora. Na športové vyžitie slúži aj telocvičňa a tenisové ihrisko, aktívne sa hráva stolný tenis. V obci pôsobí detský folklórny súbor a mládežnícky spevácky zbor Burizon. V obci sú rezbári, z rúk ktorých pochádza prekrásny vyrezávaný betlehem, šikovné ženy vyšívajú výšivky s tradičnými vzormi a farebnosťou. Obyvateľstvo je známe svojou pohostinnosťou a mnohí návštevníci si nevedia vynachváliť syrové korbáčiky z Novote - čerstvé, či údené. www.novot.sk čítať viac »
	Oravská Jasenica Okres Námestovo Jasenica vznikla v 16. storočí na území Oravského hradu pri ústi rieky Jasenice, dnes Veselianky, do Bielej Oravy. Založenie obce sa datuje do roku 1576. Prvá písomná zmienka je v daňových súpisoch z roku 1588. V nich sa píše, že v predchádzajúcich rokoch osadníci začali stava? domy medzi veľmi hustými lesmi, a preto sú oslobodení od všetkých dávok a prác. Podľa všetkých náznakov obec vznikla v čase, keď Oravu spravovala kráľovská komora (1580 - 1585), kým Juraj Thurzo nedosiahol plnoletos?. Jej začiatky ukazujú na vznik okolo roku 1582. Dedina bola veľmi malá: v roku 1604 ma len 4 domy. Na založení dediny boli zúčastnené rodiny: Golian, Bartko, Červeň, Vejač, Prk, Duda. Založenie obce súvisí s kolonizáciou Oravy valašským obyvateľstvom, ktorého úlohou bolo, okrem iného, stráži? severnú hranicu Uhorského kráľovstva. Od čias založenia obce, jej obyvatelia zakusovali veľa ?ažkostí a neš?astia. Dedina niekoľkokrát vyhorela, v roku 1683 bola vyplienená litovským vojskom, ktoré viedol Ján Sobieski - po ich odchode zostali v dedine 2 domy. No ľudia sa vzchopili a dedinu znovu vybudovali. O ?ažkom údele Jaseničanov svedčí aj skutočnos?, keď v rokoch 1739 - 1742 celá obec padla za obe? čiernemu moru, ktorý doniesol pláteník Černík z Alexandrie. Na žive ostali len 3 osoby v dedine a 27 sa ich zachránilo v lesoch. V prvom návale moru pochovávali naraz 335 osôb do hromadného hrobu a postavili naň pomník s nápisom: "Tu ležia telá zomrelých na mor roku 1742." Pris?ahovaním nových gazdov zo susedných dedín Jasenica prišla znovu do poriadku. Obyvatelia sa venovali spracovaniu dreva, koží, kožušín, plátenníctvu a kamenárstvu. V obci bol liehovar a veľký pivovar. Prosperitu obce dokazuje skutočnos?, že sa rozhodla postavi? si školu a kostol. 10. mája 1925 založili v obci ľudovú knižnicu, ktorú spravovali miestni učitelia. Ďalšie veľké neš?astie postihlo obec v roku 1957, keď ju takmer zničil požiar. Od tých čias v obci takmer niet drevených domov. V súčasnosti má obec cez 460 čísel domov a viac ako 1600 obyvateľov. čítať viac »
	Oravská Lesná okres Námestovo Táto najmladšia oravská obec leží na rozhraní Oravy, Kysúc a Poľska, v malebnom prostredí Slovenských Beskýd a Oravskej Magury, kde pramení aj rieka Biela Orava. Vďaka prekrásnej prírodnej scenérií a výborným snehovým lyžiarskym podmienkam, je obec lákadlom pre turistov najmä v zimnom období. Lyžiarom sú k dispozícií dva lyžiarske vleky, ako i terény vhodné na bežecké lyžovanie. Výdatné snehové zrážky umožňujú lyžovanie na prírodnom snehu až do polovice apríla. www.oravskalesna.sk čítať viac »
	Oravská Polhora okres Námestovo Oravská Polhora. Obec preslávená gajdošmi (gajdošskými tradíciami), výrobou šindľa, liečivými jódo-bromovými prameňmi a čarokrásnou prírodou. Tu medzi velikánmi Oravských Beskýd Babiou horou a Pilskom sa rozprestiera tento najsevernejší kút Slovenska. Pár zaujímavostí: Je obklopená velikánmi Oravských Beských - Babiou horou a Pilskom. Vďaka Babej hore sú Oravské Beskydy tretím najvyšším pohorím na Slovenku. Prírodným dedičstvom je komplex pralesov, ako aj jodo-brómové pramene známe ako kúpele Slaná Voda.Boli známe v širokom okolí a ich chýr sa doniesol aj do Viedne. Prameň v lokalite Oravská polhora - Slaná Voda sa spomína už v roku 1550 v rukopisnej mape hornej Oravy.Uhorská komora, domnievajúc sa, že sa narúša právo kráľovského soľného monopolu, vyslala dvoch kráľovských komisárov Andreasa Kraisera a Josepha Milavera, pochádzajúcich z Hallstadtu. Boli to odborníci na ťažbu soli. Na Slanú Vodu ich sprevádzal správca tridsiatkovej colnej stanice z Tvrdošína. Komisári napísali o návšteve prameňov obšírnu správu a priložili k nej aj rukopisnú mapu širšieho okolia. Na mape, ktorá je najstaršie mapové zobrazenie hornej Oravy, je zakreslená Oravská Polhora (Pagus Polgora) a ďalšie obce. K písomnej správe sa na mape viaže v prvom rade prameň slanej vody, ktorý je na mape zakreslený južne od Babej hory (mons Baba) ako murovaná studňa území chotára obce Rabča. (Pagus Rapcia). Pri nej je nápis Puteus salsus intra fines possessionis Rapciae. www.oravskapolhora.sk čítať viac »
	Oravské Veselé okres Námestovo V peknom prírodnom prostredí pod juhovýchodnými svahmi Pilska, vo Veselovianskej kotline, leží obec Oravské Veselé. Veselovianska kotlina je rozlohou menšia plytká zníženina, s úzkymi chrbtami a širokými dolinami. Zaberá veľkú časť Podbeskydskej brázdy a jej ohraničenie je výrazné nielen od severu, od masívu Pilska, ale aj na juhu, oproti Podbeskydskej vrchovine. www.oravskevesele.sk čítať viac »
	Rabča okres Námestovo Veľká, pekná, nová, goralská obec Obec Rabča je veľká goralská obec Hornej Oravy s 4446 obyvateľmi je treťou najväčšou obcou Oravy. Obec Rabča je prirodzené spádové sídlo miestneho významu obcí: Rabčíc, Oravskej Polhory a Sihelného. Silnými stránkami obce je mladé obyvateľstvo, kvalitný nový bytový fond, dostatočné zásoby vodných zdrojov, pekná okolitá príroda. Rabča patrí s viacdetnými rodínami s počtom detí nad 8 medzi prvé obce Slovenska. Má dobré možnosti pre hospodársky rozvoj Rabča má vyčlenenú plochu pod priemyselnú zónu a dobre podmienky na rozvoj elektrotechnického, odevného a drevárskeho priemyslu. Obec je sídlom aktívneho Združenia Babia hora: Rabča, Oravská Polhora, Sihelné, Rabčice, Zubrohlava, Bobrov, Klin, Námestovo. Obyvateľstvo Rabče, najmä staršie, rozpráva goralským nárečím. www.rabca.sk čítať viac »
	Rabčice okres Námestovo Rabčice sú obec, ktorá bola dávnejšie pred svojím založením plánovaná v mysliach dvoch kráľovských komisárov Ondreja Krajsera a Jozefa Milavera z Hallstadtu a tricezimátora z Tvrdošína, keď boli skúmať prameň slanej vody v roku 1550. Južne od prameňa nakreslili čistinu a napísali: " Planicies apta pro Integra possessione - Čistina vhodná pre založenie celej osady." K jej založenie došlo až roku 1610, keď majiteľ oravského panstva Juraj Thurzo poveril rabčianskeho šoltýsa Jána Ramzu pochádzajúceho zo Štefanova, aby založil na východ od Rabče novú dedinu. Volali ju Nová Rabča, Horná Rabča, až sa ustálil názov na zdrobnelé Rabčice. www.rabcice.sk čítať viac »
	Sihelné okres Námestovo Obec Sihelné sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Námestovo. Je treťou najsevernejšie položenou obcou Slovenska. Hraničí s katastrami obcí Oravská Polhora, Námestovo, Oravské Veselé a Rabča. Má veľkosť 1440 ha a približne obdĺžnikovitý tvar s orientáciou juhovýchod – severozápad. Najvyšším bodom je vrchol Sihelnianského hrádku s nadmorskou výškou 993,4 m n.m. najnižším miestom na začiatku obce smerom od Rabče, kde Sihelniansky potok opúšťa katastrálne územie v nadmorskej výške približne 669 m n.m. Nárečie je tu ešte goralské. Názov obce Sihelné je odvodený od slova SIHLA / SICHLA, ktoré má dva významy: kosodrevina alebo mladý smrekový či jedľový les. Dňa 13. augusta 1629 v kostole sv. Žofie na Oravskom hrade gróf Gašpar Illesházy vydal zakladaciu listinu Sihelného bratom Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z Rabče. Novú dedinu mali založiť v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“ a od roku 1629 nasledujúcich 16 rokov boli oslobodení od platenia všetkých dávok, okrem desiatku od oviec. Podľa názvu starých ralí rekonštruované rodinné mená prvých osadníkov sú: Krupa, Kyseľ, Brandis, Gonšer. Roku 1659 osada Sylne mala 384 ľudí, 41 rodín na šiestich raliach. www.sihelne.sk čítať viac »
	Ťapešovo okres Námestovo Názov obce vznikol z osobného mena Tepeš. Medzi ľudom našej obce sa zachovala povesť, ktorá hovorí o jej vzniku: „Žili raz traja bratia, valasi, Lokaj , Ťapek a Vavrek. Títo raz prišli do neobývaneho kraja. Rozhodli sa, že tu založia osady. Lokaj zostal prvý a založil Lokcu. Ťapek s Vavrekom putovali ďalej. Keď začuli žblnkot potôčika, Ťapek sa rozhodol, že si tu založí novú osadu. Osada dostala meno podľa neho Ťapešovo. Vavrek sa usadil v blízkosti bratov.“ V archívnych dokladoch sú uvedené názvy obce: Tyapesso, Tapessowo, Tepišovo, Tiepessowo, Tyapešow. www.tapesovo.sk čítať viac »
	Vasiľov Okres Námestovo V polovici 16. storočia sa Orava stala súkromným majetkom významného a bohatého Thurzovského rodu. Zemepán František Thurzo poveril schopného a silného Félixa Hyru, aby založil novú dedinu v lokalite Vasiľov. Túto lokalitu v údolí vtedajšieho Lokčianskeho potoka, dnešného Hruštínskeho potoka, nazývali podľa valacha ukrajinského pôvodu Vasiľa, ktorý na pasienkoch Oravského panstva pásol ovce a dobytok dávno pred založením dediny. Félix Hyra prišiel do Vasiľova v roku 1554 s piatimi valaskými rodinami a založil tu dedinu. Jej pôvodný názov zachoval. V daňovom súpise z roku 1554 sa uvádza: „Wasylow je novozaložená valaská dedina pána Františka Thurzu.Obyvatelia si stavajú domy v pustých miestach a hustých lesoch a miesto pluhu používajú motyku"} V uvedenom roku vybudovali štyri usadlosti, lebo pán Ladislav Dávid, výberca štátnych daní pre kráľovstvo, im vymeral daň štyri florény, čiže jeden florén za jednu usadlosť. Valasi Ogulec, Maxim (Maxin), Frtula, Prčík a Malik s rodinami vyklčovali lesy, premieňali ich na pasienky a oráčiny a vytvorili sedliacke rale. Félix Hyra s rodinou obýval šoltýsku raľu a stal sa dedičným richtárom obce. Jeho potomkovia žijú vo Vasiľove dodnes. V tom Čase raľa predstavovala rozlohu 30 hektárov pôdy, na ktorej si rodina postavila dom, hospodárske budovy a živila sa chovom oviec a dobytka. Rale boli pomenované podľa mien prvých osadníkov nasledovne: Ogulcova, Maximova (Maxinova), Frtulova, Prčíkova a Malíkova. Keď Félix Hyra založil dedinu Vasiľov, v Námestovskom okrese existovala len Lokca. Okolité obce Babín, Hruštín, Breza, Krušetnica, Mútne, Vaňovka, Zákamenné, ba ani Námestovo ešte neboli založené. Obrázok č. 1: Bočný pohľad a pôdorys roľníckej usadlosti šoltýsa Romaňáka č.43 V Múzeu oravskej dediny, v Zuberskom skanzene sa nachádza Vasiľovská usadlosť z roku 1839. Jedná sa o takmer úplnú rekonštrukciu usadlosti Tomáša Romana – priameho potomka vasiľovského šoltýsa (dedičného richtára) z roku 1839. Stručný popis Vasiľovskej usadlosti šoltýsa Tomáša Romana v Zuberskom skanzene: Na vchodových dverách v ohraničenom polkruhu je vyrezaný nápis Tomáš Roman a rok postavenia usadlosti. Podlaha v celom objekte je z udupanej hliny. Osvetlenie prednej izby bolo riešené pomocou kozúbka, v ktorom sa spaľovali lúče-triesky. V prednej izbe sú vystavené rapkáče a klepáče, s ktorými chodili chlapci klepúci po dedine počas Veľkonočného trojdnia namiesto kostolného zvona. V kuchyni pripravovali stravu na otvorenom ohnisku. Zadná izba slúžila niekedy ako školská trieda, no v poslednom období v nej bývali len potraviny a v pivnici pod ňou zemiaky. Hospodársky objekt vytvára uzavretý štvorboký dvor, kde je umiestnené poľnohospodárske náradie. Hospodárske časti pozostávajú s humna, sýpok, podsiení, chlievov a maštalí. Stručný historický prehľad faktov obce Vasiľov: Cirkevne patril Vasiľov v rokoch 1554-1594 do farnosti v Sedliackej Dubovej. V roku 1594 založil Juraj Thurzo evanjelickú farnosť v Lokci, ktorú navštevovali obyvatelia z Vasiľova, Babína, Hruštína, Vaňovky, Brezy, Krušetnice a Ťapešova. 4.septembra 1598 udelil Juraj Thurzo Jánovi Romanovi Vasiľovskému právo vlastniť mlyn s dvoma mlynskými kameňmi a pílu na dosky. Ján Roman Vasiľovský sa stal dedičným richtárom a aj jeho potomkovia. Pri fare v Lokci existovala aj škola, ktorú v roku 1604 vypálili bočkajovskí hajdúsi. Po potlačení Pikovho povstania na Orave v roku 1672 sa farnosť v Lokci stala rímsko-katolíckou. Michal Jurčák zo šoltýskej rodiny pochádzajúcej z Vasiľova založil v roku 1691 dedinu Novoť. V roku 1709 vypukol v Lokci čierny mor, zomrelo tu 96 ľudí, mor sa rozšíril aj do Vasiľova. Roky 1715-1716 sú známe ako neúrodné, zamrznuté roky s hladomorom a morom dobytka. Neúrodu spôsobili júnové mrazy a ľadovec v lete roku 1715. V Oravskej župe sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. V dôsledku hladu a zlej potravy sa medzi obyvateľmi rozmohli rozličné epidémie. Ľudia prinášali domov z poľa nedozretý, ľadovcom zničený ovos, mleli ho, miešali so sečkou a takto ho konzumovali. Ďalší mor z Poľska prišiel do Vasiľova v roku 1739, v obci zomrelo 68 obyvateľov, nakazených bolo 150 ľudí. Okolo roku 1770 bol v obci mlyn, píla, vyrábal sa šindeľ z dreva. Vasiľovčania pracovali na pltnici, pestovali ľan, vyrábali plátno, pestovali žito a jačmeň. V roku 1774 bolo vo Vasiľove 63 domov a 67 gazdov. Chovali 45 koní, 117 volov, 72 dojníc, 23 teliat a 85 oviec. Inštitút dedičných richtárov trval vo Vasiľove do zavedenia tereziánskeho urbáru, ktorý sa konal v roku 1774. V roku 1778 vo Vasiľove žilo 269 obyvateľov čo bolo 63 rodín/domov. Priezviská Vasiľovských rodov s koncovkou -ik (ík) vyjadrovali mladšiu generáciu potomkov zo 17.-18. storočia. Napríklad Kušnier - Kušnierika, Špagla - Špaglíka, Somora - Somorčík atď. V roku 1802 vo Vasiľove žilo 563 obyvateľov. V roku 1828 vo Vasiľove žilo 448 obyvateľov, čo bolo 87 rodín/domov. V júli roku 1831 sa začal po Orave šíriť mor, cholera od júla do novembra 1831 si vyžiadala 48 ľudských životov. Nešťastná cholera sa prejavovala horúčkami, hnačkami a vracaním. V roku 1837 vo Vasiľove žilo 30 šoltýskych rodín a 71 sedliackych rodín. Dňa 24. augusta 1887 prevádzkoval vo Vasiľove vodný mlyn na Hruštínskom potoku Jozef Kitka až do roku 1924, kedy mu bolo vodné právo prevedené na Štefana Žofaja. Ilona Ružvoňová (narodená v 1849) bola vo Vasiľove obecnou babicou od roku 1879 až do roku 1935. V roku 1937 bol zavedený telefón vo Vasiľove vedený káblom z Babína. V roku 1926 bol obecným bačom Ján Jurký. Pečať obce Vasiľov: Obrázok č. 2: Odtlačok z písomnosti z roku 1870. V strede pečatného poľa sú písmená IHS. Z priečky písmena H vyrastá krížik. Pod písmenami sú pravdepodobne tri kvietky. Obrázok č. 3: Rekonštrukcia pečate obce Vasiľov www.obec-vasilov.szm.sk/ čítať viac »
	Vavrečka okres Námestovo Vavrečke je malebná dedinka na severe Oravy, nachádzajúca sa pod Oravskou Magurou, nečaleko vodnej nádrže Oravská Priehrada a Babej Hory.Jej výhodná geografická poloha ju predurčuje za jedno z najkrajších miest Slovenka. Nadmorská výška sa tu pohybuje od 603 m.n.m /O. Priehrada/- 1725 m.n.m. /Babia Hora/, čo je rozsiahly priestor na rôznorodosť prírodných systémov. Nachádza sa tu množstvo chránených a ohrozených druhov rastlín a živocíchov. Celá táto oblasť v ktorej sa dedina nachádza je súčasťou CHKO (Chránená krajinná oblasť Horná Orava). Nadmorská výška : 645 m.n.m /priemer/ Rozloha : 902 ha katastrálneho územia Počet obyvateľov : 1292 Zaujímavosť : 400-ročná Vavrekova lipa, pamiatka na zakladateľa obce. Starostom obce je Pavol Holmík, ktorý sa pričinil o celkový rozvoj Vavrečky a udržiava ju 24 rokov. Veríme, že všetci, ktorí na našu stránku zavítajú, budú spokojní a nájdu informácie, ktoré hľadajú, prípadne sa dozvedia nové skutočnosti o Vavrečke a jej živote. www.vavrecka.sk čítať viac »
	Zákamenné okres Námestovo Zákamenné leží v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline, ktorá vznikla eróziou potokov Klinianky a Zásihľanky. Východná pahorkatinno-vrchovinná časť zväčša odlesneného chotára v kotline prechádza na západe do zalesnenej hornatiny Slovenských beskýd. Miestne časti sa nazývajú: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. www.zakamenne.sk čítať viac »
	Zubrohlava okres Námestovo Prvá zmienka o obci sa datuje do roku 1550, kedy bola vyhotovená mapka územia, v ktorom sa nachádza i obec Zubrohlava. Maďarskí historici sa však domnievajú, že mapka bola vyhotovená neskôr. Zakladatelia Zubrohlavy, bratia Kludovci, pochádzali z Kňažej, ktorú osídlili valaši zo Sedmohradska. Podľa iných prameňov bola Zubrohlava osídlená Ruténmi - Rusínmi, ktorí prichádzali na Oravu poza Tatry z východného Slovenska. Traduje sa, že Zubrohlava vyhorela a nanovo bola osídlená na mieste dnešnej zástavby. Niektorí obyvatelia uvádzali, že obec bola osídlená trikrát. Prvé osídlenie v Kriváni asi z polovice 16. storočia ukončil strašný mor, ktorého obeťou boli takmer všetci obyvatelia. Správy o ňom pochádzajú z roku 1585. Ľudia, ktorí prežili, spálili staré chatrče a usadili sa v inej časti chotára. Druhé osídlenie v Bučkách tiež nebolo trvalé, lebo ho zničil strašný požiar. Z roku 1611 existujú správy, že obec sa osídľovala nanovo. Tretie osídlenie sa uskutočnilo na mieste dnešnej obce. www.zubrohlava.estranky.sk čítať viac »
	Aspoň Gorálova bežka s prítomnosťou snehu Námestovo Štvrtý ročník Gorálovej bežky v Rabčiciach bol predsa len v čomsi iný než ďalšie bežkárske prechody, ktoré sa túto zimnú sezónu konali. Až v Rabčiciach si prišli na svoje skutoční bežkári. Snehu bolo síce pomenej, ale stačilo to. Starosta obce – Jozef Slovík pripravil spoločne s ďalšími organizátormi v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi asi o 2,5 kilometra kratšiu trať, ale ani to nevadilo. Vzhľadom k atmosfére z minulosti daných 15 kilometrov nikomu nechýbalo. Viac než 180-ke účastníkov sa za štartovné 2 eurá ušlo patričného pohostenia, kde im vyhrávala známa foklórna skupina Mladý Heligón. Bežkárom stačí keď majú dobre namazané a adekvátne pripravenú trať. Gorálova bežka je jedným z najmladších podujatí v kalendári bežkárskych prechodov, zato čo sa týka stability počasia najperspektívnejším. čítať viac »
	„Face to face“ s primátorom Námestovo Mladí študenti a žiaci zo základných škôl v Námestove sa mali možnosť stretnúť s primátorom mesta pri otvorenej diskusii. Zaujímali sa o rôzne problémy. Prvé novoročné stretnutie sa nieslo v duchu vzájomnej konfrontácie. Zo všetkých študentov bol na záver vyžrebovaný jeden, ktorý strávi pracovný deň s primátorom. čítať viac »
/clanok/sk/HIP-HOP-pod-palubou-6-5-Fino-Namestovo	HIP HOP pod palubou 6,5 Fino Námestovo Amo, Impulz, Flotila Lodná, Dj Masitty..... HIP HOP pod palubou 6,5 nám priniesol skvelý večer a nabitý program tým najlepším, čo vyznávači hip hopu môžu na Orave vidieť. V sobotu 12 septembra sa v Námestovskom klube Fino predstavili kapely ako Bratislavská AMO, domáci Impulz či Flotila Lodná z Mútneho. čítať viac »
	„Keď nite vedú jako cesty do neznáma“ Námestovo Keď nite vedú jako cesty do neznáma“ je názov autorskej výstavy tkaných gobelínov a úžitkových textílií Eleny Pavolkovej z Veličnej, ktorá bola otvorená vo štvrtok 10.marca vo výstavných priestoroch Domu kultúry v Námestove. Elena Pavolková tká gobelíny a iné úžitkové textílie na šiestich podnožiach. Jej práce vychádzajú z tradičného ľudového umenia, ktorého hranice prirodzeným spôsobom posúva do polohy výtvarnej.Autorka v roku 2009 úspešne reprezentovala Oravu na súťaži Výtvarné spektrum, kde v krajskom kole získala ocenenie za cyklus tkaných gobelínov, v ktorých veľmi citlivo a nápadito spracovala tematiku ročných období. Práce pani Pavolkovej, ktoré rozprávajú príbeh jej života – nie vždy ľahkého, ale naplneného svojským humorom, nadhľadom a pomocou iným, si budú môcť záujemcovia prezrieť do 1. apríla čítať viac »
	Revitalizácia nábrežia má napomôcť turizmu Námestovo Revitalizácia nábrežia v Námestove, ktorá začala na jar minulého roka určite dopomôže celkovému obrazu metropoly Bielej Oravy. Pohľad na námestovskú lagúnu je skutočne impozantný. Celé dielo sa postavilo v priebehu siedmich mesiacov s tým, že minulú stredu sa formálne otváralo. Námestovská samospráva využila na investíciu za viac ako 1,3 milióna eur schválený nenávratný finančný príspevok z eurofondov v rámci programu revitalizácie sídiel. Z jej účtu sa investovala viac než 60 –tisícová čiastka. Nuž a na otvorení samotného diela nechýbal aj líder národniarov Ján Slota, či predseda žilinského VÚC Juraj Blanár. čítať viac »
	Rezbárske plastiky Oravy v Námestove Námestovo V Dome kultúry v Námestove si od 3. februára do 4. marca 2011 môžete pozrieť výstavu Oravská drevená plastika. Ide o výstavu plastík zo zbierok Oravského kultúrneho strediska, na ktorej sa predstavujú viacerí oravskí rezbári. Výstavu pripravili Žilinský samosprávny kraj, Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne a Mesto Námestovo. Na výstave si môžete pozrieť drevené plastiky oravských rezbárov. Máte možnosť vidieť a siahnuť si na diela: Ondríka, Smoleňa, Veselého, Orsága, Špulera, Podsklana, Bohuckého, či Šeligu. Jednotlivé artefakty nepostrádajú patričnú monumentálnosť a ducha autora. Ak máte záujem o danú výstavu. Stačí počas týždňa navštíviť Dom Kultúry v Námestove. čítať viac »