ORAVA

O pôvode názvov ARVA, ORAVA, VÁH
(1)
- Pomenovanie Arva, Orava sa pôvodne vztahovalo na rieku.
Neskôr prešlo na územie v povodí tejto rieky a na správne centrum
územia – hrad Orava.
S pomenovaním Arva sa v spisbe uhorského královstva po prvý raz
stretávame v listine z roku 1267, v ktorej sa vztahuje na hrad. S
pomenovaním Orava o nieco neskôr – v listine z roku 1314 ešte v
podobe Oravia (spomína sa v nej akýsi pustý les v /pri/ Oravii) a v
listine z roku 1390) už vo forme Orawa (v súvislosti s hradom).
Aký je však dôvod týchto názvov? Kto prvý použil pomenovanie
Arva, Orava? Kedy sa tak stalo a preco? A aký bol pôvodný
význam názvov Arva, Orava v jazyku toho, kto ich prvý raz
použil?
Jestvuje viac hypotéz – niektoré vyznievajú viac, iné menej
pravdepodobné, vierohodné. Uvedme si aspon tie najznámejšie.
Pôvod názvu Arva
Co sa týka názvu Arva, najznámejšie sú tri verzie o pôvode tohto
pomenovania. Ide o odvodenie názvu:
1. z madarského slova arua, co v slovenskom preklade znamená
sirota,
2. z germánskeho slova arve, co po slovensky znamená limba,
3. z keltského slova arvos, co do slovenciny možno preložit ako
bystrý tok, resp. bystrá voda.
K madarskej verzii slova arua (orphanus) – sirota sa viaže
historka, ktorá sa udiala pocas vlády Mateja Korvína, a ktorá sa v
minulosti medzi šlachtou a ostatným obyvatelstvom Uhorska
casto rozprávala:
Kalocský arcibiskup Peter bol poverený králom Matejom
Korvínom zostavit listinu, v ktorej by sa Turci zaviazali, že
nenapadnú Uhorsko. Listina bola vyhotovená a podpísaná, Turci ju
však nedodržiavali a jej ustanovenia obchádzali, kedže bola
zostavená nepresne. Král z toho vinil arcibiskupa, nad ktorým
napokon vyriekol rozsudok – jedinú vetu, v ktorej trikrát použil
slovko arva.
Latincina bola v uhorskom královstve úradným jazykom a v nom
sa slovo Arva používalo ako pomenovanie rieky, hradu a územia
dnešnej Oravy. Král však v tejto pamätnej vete – hoci ju povedal
po latinsky – použil slovo arua v madarskom význame sirota a
naviac s vedomím, že arcibiskup Peter z Vardy pochádzal z
neurodzených pomerov, bol teda nízkeho pôvodu – obrazne
povedané – sirota. Z toho vyplýva aj dvojzmyselnost uvedeného
výroku, ktorý možno preložit ako: „ Sirotou si Peter, sirotou budeš
a na Sirote (na Arve – Oravskom hrade) umrieš!“, alebo ako:
„Sirotou si Peter, sirotou budeš a na sirote umrieš!“
Aj ked bol Peter z Vardy na Oravskom hrade väznený, predpoved
krála Mateja sa nesplnila. Arcibiskup nezomrel na Sirote, ale
napokon krála prežil a zomrel v arcibiskupskej rezidencii v Kaloci.
Podla madarskej historiografie severné územia dnešného
Slovenska boli do 13. storocia neosídlené, a že tieto horské oblasti
boli osídlované až po ich zaclenení do Uhorska na podnet a z vôle
uhorských králov.
Uhorský historik slovenského pôvodu Matej Bel tieto madarské
romantické predstavy popísal takto: „Naozaj vravia, že ked
vymeriavaci stolíc Spišskej a Liptovskej tamtú (Spiš) nazvali Szép
ez (Pekná táto), ako peknú a pôvabnú, tamtú (Liptov) Lu bi to
(Lúbi to), to jest lúbeznú a príjemnú, potom našu so strašnými
vrchmi a lesmi a pozbavenú priaznivých podmienok pomenovali
Arua (Orava), ciže Sirota (Orphanus).“ Matej Bel však tietomadarské predstavy odmietal a o uvedených pomenovaniach
tvrdil: „Sú to pôvodné sarmatské slová...“, pricom sarmatských
Jazygov považoval za predkov Slovanov a ich potomkov
Slovákov za najstarších obyvatelov Uhorska.
S madarskou teóriou sa v podstate stotožnil aj ceský historik V.
Chaloupecký (po vzniku CSR prefesor na Univerzite Komenského
v Bratislave), ktorý tvrdil, že územie severného Slovenska, a teda
aj Oravy, bolo do 13. storocia „ neosídlenými horskými
hvozdami“. Dokonca aj slovenský historik R. Marsina v dejinách
Slovenska (1986, s. 242) uvádza, že pred 13. storocím
„neosídlenými boli horné a stredné Kysuce, Orava, cast
najsevernejšej casti Nitrianskej župy, horný Turiec...“
Ak by sme vychádzali z uvedených predstáv, že Orava bola
neobývaným krajom na samom konci královstva- doslova
opustená ako sirota, potom by prichádzalo do úvahy, že jej
pomenovanie Arva mohlo byt odvodené z madarského arua.
Avšak tieto predstavy a tvrdenia sú vyvrátené archeologickými
nálezmi, ktoré jasne dokazujú, že severné Slovensko, a Orava
obzvlášt, bola obývaná nielen v období vzniku Uhorského
královstva, ale aj v obdobiach, ktoré tomu predchádzali, t. j.
velkomoravskom, v dobe stahovania národov, v rímskej dobe, v
dobe laténskej, halšatskej, bronzovej... Najzrejmejším dôkazom o
tom, že pomenovanie Arva nie je odvodené z madarského arua –
sirota, je však skutocnost, že názov Arva sa používal dávno
predtým, ako vzniklo Uhorsko, ba používal sa omnoho skôr, ako
vôbec prvé madarské kmene prenikli do Karpatskej kotliny.
Dalsiu verziu u pôvode pomenovania Arva uvádza slovenský
historik A. Kavuljak v knihe Miestopis Oravy: „Názov Orava by
sa mohol vykladat aj z germánskeho pomenovania limby: Arve,
Arva. Orava mohla byt bohatá na limby.“
Pre túto verziu hovorí to, že germánske kmene mocensky
dominovali na územiach severne od Dunaja pocas doby rímskej a
na zaciatku stahovania národov ( približne 0 – 400 pred Kr.), kedy
mohli ovplyvnovat aj život na Orave.
Otáne však je, ci bola Orava v tej dobe bohatá na limby do takej
miery, že by bola podla nich pomenovaná. Ostatne, ak by bolo
tomu tak, zrejme by podobný stav existoval aj v susedných
regiónoch Liptova, Turca, Kysúc, Ziwiecka, ci Podhalanska, a
teda chýbala by odlišnost od okolia a nebol by dôvod pomenúvat
práve Oravu podla limby.
Realita však bola iná: Orava v tej dobe nebola bohatá na limby.
Lesné porasty boli odlišné od tých dnešných. Prevažovali listnaté
lesy a vo vyšších polohách zmiešané lesné porasty – o tom, že by
vtedy na Orave rástli nejaké rozlahlé limbové háje nemôže byt ani
reci. A podobný stav, aký bol v prvých storociach letopoctu,
pretrvával ešte aj v 16. storocí, ked Orava zacala používat župný
erb – medved medzi dvoma stromami, to všetko na kopcoch, pod
ktorými tecie rieka – pre Oravu boli charakteristické listnaté lesy,
preto aj dva stromy v erbe boli listnaté.
Až od 18. storocia sa zacali vysádzat ihlicnaté lesy, aj na
miestach, kde predtým rástli listnaté a dnes je pomer ihlicnatých
lesov oproti listnatým opacný, aký býval – ba aj z erbu Oravy
zmizli listnaté stromy a boli nahradené ihlicnatými.