POČET VIDENÍ - 63 | 21.12.2011

BRATISLAVA 21. decembra (WBN/PR) - Minister financií Ivan Mikloš vidí východisko z eurokrízy v prísnych rozpočtových pravidlách a väčších kontrolných kompetenciách európskych orgánov, a to aj na úkor zvrchovanosti členských krajín.

„Eurozóna už nemôže fungovať tak, ako fungovala doteraz. Monetárna únia si vyžaduje aj istý typ fiškálnej únie. Previazanosť svetovej ekonomiky je dnes taká, že keby euro padlo, bola by to katastrofa pre celý svet,“ zdôrazňuje Mikloš v diskusii na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole (PEVŠ).

Ako zachrániť euro
Riešene krízy vidí v určitej forme rozpočtovej únie s prísnou kontrolou, teda v modeli navrhovanom Nemeckom, ktoré je momentálne hospodársky najsilnejšou krajinou EÚ. „Nepotrebujeme nové európske vlády, či európske dane, ale potrebujeme prísne vymožiteľné rozpočtové pravidlá. Na to sú nutné silnejšie kompetencie Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora a obmedzenie zvrchovanosti členských krajín, ale také, aké mi vôbec nevadí. Ak budú nezodpovedné vlády robiť príliš veľké deficity a dlhy, vtedy nastúpia sankcie. Budú musieť zmeniť rozpočty a prijať opatrenia,“ načrtáva povinné minimum minister financií, ktorý preferuje cestu šetrenia.

Spojené štáty európske? Nereálne
V poslednej dobe však znejú aj názory za vytvorenie akéhosi európskeho superštátu po vzore USA. Túto možnosť však Mikloš jednoznačne odmieta ako nereálnu: „Myslím si, že projekt Spojených štátov európskych je absolútne nereálny z politických dôvodov. Spoločná európska identita je stále vnímaná výrazne slabšie ako národné identity. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Spojené štáty európske by vyžadovali obrovské rozpočtové transfery od bohatých, prosperujúcich k chudobným, neprosperujúcim.“

Mikloš nesúhlasí s európskou poľnohospodárskou politikou
Mikloš sa pred študentmi dotkol aj citlivej témy dotácií v poľnohospodárstve v Európskej únii a nedával si pritom servítku pred ústa. „Európska poľnohospodárska politika je jeden z najväčších nezmyslov, a to nielen ekonomických, ale aj nemorálnych vecí. Donedávna sa na ňu vynakladalo až 50 % rozpočtu E (dnes je to okolo 46-47 %). V konečnom dôsledku to znamená, že my ako daňoví poplatníci na ňu doplácame dvakrát. Po prvé máme drahšie potraviny, po druhé platíme vyššie dane, lebo dotácie treba z niečoho zaplatiť,“ skonštatoval a na príklade Nového Zélandu prezentoval účinný príklad šokovej terapie v podobe zrušenia poľnodotácií s jeho dôsledkov.

Minister financií je optimista a verí, že euro sa podarí zachrániť. Základom sú však pevné pravidlá, ktoré budú nespochybniteľné a rovnako uplatňované na všetky členské štáty EÚ.