POČET VIDENÍ - 107 | 11.09.2011

ČUNOVO 11. septembra (WEBNOVINY) - Slovensko sa na 34. majstrovstvách sveta vo vodnom slalome v Areáli vodných športov Divoká voda v Čunove dočkalo ďalšej medaily. V C1 mužov sa o to zaslúžil najmladší z tria domácich reprezentantov 23-ročný Matej Beňuš. Vo finále skončil tretí a bral bronz. Bol to jeho vôbec prvý individuálny vzácny kov na pretekoch tohto rangu v kariére. „Ešte je príliš skoro na to, aby som dokázal slovami vyjadriť to, čo sa deje v mojom vnútri. To mi dôjde azda až neskôr. Som nesmierne šťastný, že sa mi to podarilo na domácej vode. Veď v čunovskom kanáli som športovo vyrastal,“ vravel po vyjdení z vody rodák z Bratislavy.

V semifinále rovnako skončil tretí. Po dojazde do cieľa videl na svetelnej tabuli, že je na stupni víťazov, ale na štarte ešte čakali dvaja pretekári, ktorí ho v semifinále zdolali. „Boli za mnou ešte dvaja súperi a ja som naozaj nevedel, na čom som. To čakanie na ich dojazd do cieľa bol nekonečné,“ už s úsmevom na tvári vravel Matej Beňuš.

Napriek tomu, že vo finále bol o dve sekundy pomalší, absolvoval ho bez trestného dotyku bránky a tak výsledný čas bol takmer na stotinu sekundy rovnaký. „Bola to naozaj lepšia jazda ako v semifinále. Pred záverečným skokom ´Niagarou´ som však urobil chybu, ktorá ma možno stála zlato. Nestáva sa mi to často, prišlo to v najnevhodnejšej chvíli. Rozhodilo ma to a ja som tam prišiel azda o dve tri sekundy, presne o toľko som zaostal za víťazom,“ vracal sa k svojej životnej jazde bronzový medailista.

Minúty slávy si na pódiu pre medailistov na majstrovstvách sveta vychutnával doteraz iba po súťaži družstiev, teraz to bolo premiérovo v individuálnych pretekoch. „Vlani som skončil tesne za medailou štvrtý, tak som si hovoril, že by to mohlo vyjsť doma. Príliš som však o tom nerozmýšľal. Pred finále som sa utiahol do šatne a sústreďoval som sa už len na výkon, ktorý som chcel podať,“ pokračoval Matej Beňuš.

Veľkú zásluhu na jeho medaile má podľa neho aj publikum. Azda desaťtisíc divákov urobilo počas jeho jazdy na brehu doslova peklo. „Diváci boli fantastickí, musím sa im poďakovať. Od štartu až do cieľa to bol jeden obrovský hukot, cez ktorý ani nebolo počuť komentátora. To som ešte nikdy nikde nezažil. Bol to veľký zážitok pretekať pred takýmto publikom,“ pochvaľoval si celkový víťaz Svetového pohára 2010.

Napriek tomu, že bol zo Slovákov najlepší, ostáva skromne pri zemi. „Dnes som síce chalanov porazil, ale viem, že oni budú na každých ďalších pretekoch opäť útočiť na prvenstvo. Určite sa necítim byť slovenskou jednotkou, ale šťastný som ako kráľ,“ uzavrel Matej Beňuš.

Michal Martikán musel prehltnúť horkú pilulku. Po skvelom začiatku finálovej jazdy prišiel uprostred obrovský kiks, keď podbehol bránku a musel sa do nej vracať. „Tá chyba ma stála minimálne medailu. Teraz je ešte skoro na nejakú analýzu. Určite som nešiel na istotu, to sa vo finále nerobí. Na druhej strane však musím povedať, že som ani nejako zbytočne neriskoval. Nevyšlo to, čo viac k tomu dodať? Nie, nemá to súvis s tým, že to bola bránka číslo trinásť. Je to zlé, hnevá ma to,“ pomaly liezlo z jedného z najúspešnejších vodných slalomárov svetovej histórie.

Prečítajte si aj:
Jana Dukátová má striebro
Hochschornerovci majú titul a balia kufre na olympiádu
Slovenskí kajakári nezískali miestenku na olympiádu
Beňuš vo finále C1 získal bronz, Martikán sklamal

Sklamanie z neho doslova trčalo. „Som veľmi sklamaný. Najradšej by som bol už sám, iba s mojimi najbližšími. Pokazil som veľké preteky, na ktorých mi veľmi záležalo. Neviem ani slovami opísať, ako veľmi ma to mrzí. Bola tu skvelá atmosféra, taká nebýva ani na olympijských hrách,“ pokračoval v sypaní si popola na hlavu už osemnásobný majster sveta.

Prišiel nielen o šnúru medailových umiestnení na majstrovstvách sveta v pretekoch jednotlivcov ťahajúcu sa od roku 1995, ale aj o priamu nomináciu na budúcoročné olympijské hry do Londýna. „Za takúto jazdu by som si olympiádu ani nezaslúžil. Určite sa budem pripravovať na to, aby som si ju vybojoval výkonom, za ktorý sa nebudem musieť hanbiť,“ uzavrel Michal Martikán.